Prázdny vozík
Keď som bol malý, sedel som so svojím dedkom na schodoch nášho domu a počúval jeho príbehy. V jednom okamihu prestal rozprávať, započúval sa a opýtal sa ma: "Čo počuješ?"
Nastražil som uši a odpovedal: „Počujem hluk vozíka.“
„To nie je všetko,“ povedal môj dedko, „Áno, je to vozík, ale prázdny vozík.“
„Ako vieš, že je prázdny, keď sme ho ešte nevideli?,“ spýtal som sa dedka.
Dedko odpovedal: „Je veľmi ľahké vedieť, kedy je vozík prázdny, kvôli hluku. Čím je vozík prázdnejší, tým väčší je hluk."

Dospel som a teraz, keď počúvam pyšného človeka, mám dojem, že opäť počujem hlas môjho dedka, ktorý hovorí: „Čím prázdnejší vozík ide, tým väčší je hluk.“

...nikto nie je prázdnejší ako ten, ktorý je plný seba.